Drevokaz slzivý (drevomorka domáca), nebezpečný drevokazný škodca v dome

Drevokazné huby sú častými škodcami drevených konštrukcii v obytných objektoch. Pôsobia skryto, obvykle sa na ich výskyt príde až pri objavení plodníc, kedy je najvyšší čas pre rýchly a komplexný zásah. Riziko napadnutia dreva hubami sa zväčšuje úmerne s vlhkosťou objektu. Drevokazných húb je viacej druhov, napádajú rôzne druhy dreva, pri rôznych vlhkostiach v rozsahu od 20 do 60%. Drevokazné huby narúšajú niektorú zo stavebných komponentov dreva (celulózu, hemicelulózu, lignín) a tým menia jeho mechanické a fyzikálne vlastnosti. Rozklad dreva prebieha podľa toho, či je spôsobený hubami celulózovornými alebo ligninovornými.

Najnebezpečnejšou hubou pre ľudské obydlia je drevokaz slzivý, preto jej venujeme pozornosť na celej webovej stránke.

Drevokaz slzivý / Serpula lacrymans /, tiež drevomorka domáca, je veľmi skromná, ale o to nebezpečnejšia celulózovorná huba. Jej mycélium (podhubie) je schopné rozkladať celulózu a hemicelulózu v dreve a tým spôsobiť jeho deštrukciu. Nebezpečná je pre rýchly rast, rýchle šírenie a pre nízke nároky na vlhkosť dreva. Napadá všetko s obsahom celulózy, to znamená každú drevenú konštrukciu, nosné aj nenosné drevené prvky, tzn. obvodové murivo, priečky, okná, dvere, ale aj tapety, rámy či plátna obrazov.

Celulózovorné huby vyvolávajú takzvanú deštrukčnú hnilobu dreva označovanú čierna alebo hnedá hniloba. Zdrojom ich výživy je predovšetkým celulózová zložka dreva. Lignín sa v tomto procese mení na látky humusovej povahy. Preto napadnuté drevo postupne tmavne a kockovito sa rozpadá až na prach.

Huba drevomorka škodí nielen všetkému, čo obsahuje celulózu, ale aj ľudskému zdraviu. Veľké množstvo výtrusov z plodníc zamoruje ovzdušie objektu, staré mycélium a hlavne staré plodnice sa pri väčšej vlhkosti rozkladajú a produkujú dráždivé dusíkaté zlúčeniny, ktoré môžu spôsobiť citlivejším jedincom, hlavne deťom, zdravotné problémy ako sú bolesti hlavy, pocity nevoľnosti, závrate, alergie ale i vážnejšie onemocnenie.

Drevokaz slzivý(drevomorka domáca) pri rozklade dreva tvorí vodu, ktorá sa objavuje na povrchu jej podhubia. Od toho pochádza prívlastok  lacrimans (slzivý) v jej latinskom botanickom názve.

Drevokaz slzivý má podmienky pre život s ohľadom na teplotu a vlhkosť veľmi skromné, vyhovuje jej malý pohyb vzduchu, malý obsah kyslíka, vysoký obsah oxidu uhličitého a prítmie. K rastu jej stačí vlhkosť dreva tesne nad hodnotu 20 % a teploty v rozmedzí od 3 do 26 °C. Optimálna vlhkosť dreva pre jej rast sa pohybuje v rozmedzí 25 – 30 %, optimálna teplota okolo 20°C. Pri teplote 26 °C zastavuje rast a pri 40 °C začína odumierať. Tieto vlastnosti umožňujú likvidáciu mikrovlnným ohrevom.
Dokáže prežiť v nepriaznivých podmienkach aj niekoľko desaťročí a pri najbližšej príležitosti (stačí trochu vlahy ) sa dokáže opäť „naštartovať“.

Drevokaz slzivý si svojimi vegetativnými vláknami (rhisomorfami), hnedými až do šedivo sfarbenými povrazcami silnými až niekoľko mm, dokáže priviesť potrebnú vlahu aj z väčšej vzdialenosti. K tomu je schopná metabolickými procesmi produkovať značné množstvo vody rozkladom celulózových zložiek dreva a intenzívnym dýchaním. Voda sa objavuje v drobných kvapkách na plodniciach a mycéliu a tak zvlhčuje živný substrát - drevo.
Pomocou rhizomorf sa huba dokáže šíriť na veľké vzdialenosti a dokáže prerastať nielen drevom ale i murivom alebo starým betónom a tak sa môže z pôvodného ohniska napadnutia pomerne rýchlo rozšíriť po celom objekte.

Všeobecne sa vie, že drevokaz slzivý sa rozrastá v priaznivých podmienkach (uzavretý priestor s optimálnou vlhkosťou a teplotou 22 °C) až 6 mm denne a asi 2 m za rok. Naše skúsenosti ale môžu potvrdiť, že vo veľmi priaznivých podmienkach počas celého roka to môže byť aj viacej ako 3m. Vytvára biele až sivobiele povrchové povlaky mycélia a pri vhodných podmienkach tvorí rozliate, ploché, nepravidelné oválne vankúšovite červenohnedé plodnice s bielymi okrajmi o priemere až 30 cm, hrúbky cca 3 cm prilepené na substrát. Vnútorná časť plodnice je sfarbená od vyzretých výtrusov v závislosti na veku oranžovo až hrdzavohnedo. To je názor väčšiny mykológov, v praxi sme sa už stretli s plodnicami o priemere trikrát väčšom. Uprostred miestnosti môžu byť kruhovité plodnice až 1 m v priemere.

Zrelé plodnice drevomorky domácej produkujú veľké množstvo výtrusov, ktoré majú klíčivosť aj niekoľko rokov. Najlepšie klíčia vo vlhkom prostredí pri kyslosti dreva medzi 4–5 pH a optimálnej teplote 18–22 °C. Ich klíčivosť je veľmi dlhá – až 6 rokov. Z praxe ale môžem potvrdiť, že podlaha v úplne novej chatke bola zlikvidovaná už za 3 roky. Výtrusy (spory) sú veľmi ľahké a dobre sa prenášajú vzduchom na veľké vzdialenosti. Vo vhodnom prostredí z nich vyrastú jemné hyfy mycélia (vlákna podhubia), ktoré sa rozrastajú na povrchu aj vo vnútri dreva, kde vyvolávajú hnilobný rozklad. Pri nižšej vlhkosti vzduchu nie je na povrchu napadnutie hubou moc vidieť. V okamžiku, keď sa objavia plodnice, je už na nejaké jednoduché a lacné opatrenia väčšinou neskoro.

Podhubie drevomorky domácej spôsobuje hnedú hnilobu dreva, neskoršie sa napadnuté drevo sfarbuje do tmavohnedých odtieňov, v pokročilom štádiu sa drevná hmota rozpadá na kocky a v konečnej fáze na drevený prach. Napadnuté drevo je mäkké, veľmi krehké, lámavé až drobivé a vlhké. U povrchovo upraveného dreva vrchná vrstva často podlieha rozkladu až pomerne neskoro. Hubou napadnuté drevo sa ľahko stáva zdrojom nákazy pri styku so zdravým drevom. Šírenie kúskami kontaminovaného dreva je v praxi najčastejšie.

Drevomorka domáca prerastá murivom aj betónom. Jej sivé až sivohnedé sfarbené povrazce (hyfy) hrubé až niekoľko milimetrov sa šíria pod omietkami, dlažbou, starým zvetraným betónom, minerálnym zásypom ale aj podložím. Takto sa huba môže rozšíriť do ďalších priestorov až do vzdialenosti niekoľkých metrov. V starých vlhkých a zanedbaných objektoch sme likvidovali drevomorku, ktorej podhubie sa rozrástlo až do desiatok metrov. To sťažuje jej lokalizáciu aj samotnú likvidáciu a vyžaduje skutočných odborníkov. V hĺbkach ju nezničí žiadny chemický postrek, odrezanie od vody ani zabetónovanie. To všetko jej vegetáciu iba obmedzí a spomalí. Murivo pôsobením huby a prerastené hyfami je veľmi rozrušované.

Drevokaz slzivý sa v našich klimatických podmienkách najčastejšie vyskytuje vo vlhkých a nevetraných objektoch, v pivniciach, chatách, chalupách, suterénnych bytoch a historických objektoch.

Veľmi dôležité je drevomorku včas objaviť a spoľahlivo určiť. V začiatočnej fáze príznaky väčšinou chýbajú. Neskoršie je cítiť hubovú vôňu, môžu byť viditeľné povlaky bieleho mycélia, a vegetatívne vlákna (rhizomorfy), ktoré sa rozrastajú horizontálne aj vertikálne. V pokročilej fáze sa vo vhodnom prostredí vytvárajú plodnice.

Keď zistíte v dome akúkoľvek hubu, nielen drevomorku, je nutné čo najrýchlejšie znížiť vlhkosť priestoru a pozvať skúsených a znalých odborníkov, ktorí posúdia stav napadnutej konštrukcie, zistia rozsah a príčiny kontaminácie, vypracujú mykologický posudok a optimálny technologický postup. Je nutné si uvedomiť, že drevomorku domácu nie je možné odstrániť v objekte neodborným spôsobom, samotný chemický postrek a chemická injektáž iba na krátku dobu obmedzí jej vegetáciu ( prípravky sú riediteľné vodou a vodu si huba sama vyrába, alebo privádza), zaliatie betónom ju donúti prerastať ďalej do objektu a môže sa nečakane objaviť za dva, tri alebo päť rokov na najmenej očakávanom mieste. K likvidácii drevomorky domácej je nutné pristupovať komplexne. Nestačí hubu iba zničiť, ale je nutné v objekte vytvoriť také hydroklimatické podmienky (odstrániť vlhkosť, zaistiť optimálne vetranie…) aby nedochádzalo k jej recidíve. Veľmi často likvidujeme drevomorku niekoľko málo rokov po neodborných rekonštrukciách starších objektov alebo chatiek pri ktorých nebola huba vôbec odhalená alebo podcenená alebo bol použitý nevhodný materiál.

Keď huba pod pecou začne čítať noviny a časopisy, je najvyšší čas, ukázať jej kto je v dome pánom.

Pri kúpe staršej nehnuteľnosti je nutné hľadať drevomorku dôkladnejšie ako iné skryté vady. Dvojnásobne  to platí, keď  je v objekte vlhkosť, plesne, alebo nebol dlhodobo obývaný a vetraný.

Huba nemusí byť len v dreve, v dlážke, v krove, ale aj v murive, v kamennej pivnici. Zhnitá podlaha je prvý signál, že  v dome nie je všetko v poriadku, že môže byť kontaminovaný.

Pri podozrení na kontamináciu hubami je lepšie pozvať odborníka, náklady na odstránenie huby môžu totiž prevýšiť predajnú cenu objektu.

Z uvedených obrázkov a obrázkov z našej fotogalérie a rozsahu napáchaných škôd pôsobí drevokaz slzivý ako postrach z hororových filmov.  Keď si človek uvedomí čoho je schopná tak nič iného nezostáva, ako  súhlasiť s názorom, že je lepšie v prípade napadnutia dom zapáliť ako ju donekonečna likvidovať s obrovskými finančnými nákladmi.

Aj my sa stotožňujeme s týmto názorom, hubu vypálime  mikrovlnami a budova pritom zostane celá bez poškodenia. Mikrovlnná technika je schopná hubu zničiť teplom do hĺbky jedného metra aj  viacej bez rozsiahlych stavebných úprav a demolačných prác navždycky. To dokážu len skúsení  odborníci a my ich máme.

Špecializujeme sa  na likvidáciu drevomorky mikrovlnnou metódou. Likvidáciou drevokazných húb mikrovlnnou technikou sa úspešne zaoberáme už viac ako 10 rokov. Ročne zlikvidujeme drevokazné huby v 40-tich až 50-tich objektoch po celých Čechách, Morave, Sliezsku a Slovensku.

Odhalíme  príčiny a rozsah napadnutia, navrhneme spôsob likvidácie huby, navrhneme optimálne stavebné úpravy (hydroizolácie, drenáže, tlakovú injektáž, prevetrané podlahy, sanačné omietky...) za účelom odstránenia vlhkosti aby sme zabránili opakovanej kontaminácii. Za svoju prácu ručíme dlhodobými zárukami 8 až 12 rokov.

Viac o likvidácii drevokaza slzivého sa dozviete na stránke Likvidácia drevomorky

O mikrovlnnej technológií viac na stránkach O mikrovlnách

O výhodách mikrovlnnej technológie oproti iným metódam sa dočítate na stránke výhody oproti iným metódam

Ďalšie zaujímavé obrázky o drevomorke z praxe je možno vidieť v našej fotogalérii